Uvoľni hlavu od pocitov úzkosti jednoduchým spôsobom


Stav strachu, úzkosti alebo určitú formu depresie či pesimizmu zažil takmer každý z nás.



Niekto sa so zložitejšími situáciami vyrovnáva ľahšie, inému to ide ťažšie.

Každodenne pracujeme s klientami, ktorí žijú život na tejto planéte, so všetkým čo k tomu patrí. Častokrát sa nám stáva, že človek príde na tréning rozrušený, rozlietaný alebo smutný. Po tréningu však dostaneme odpoveď: "Ako dobre, že som prišiel/la. Cítim sa oveľa lepšie. Toto cvičenie je pre mňa takou záchranou vo víre ťažkých životných skúšok."


Áno, to všetko platí pre ľudí, ktorí to „dajú“ a idú na prechádzku, zacvičia si alebo sa stretnú s niekým, s kým budú zdieľať ich trápenie.


A čo všetci tí, ktorí toto „šťastie“ nemajú? V tejto dobe pandémie, domácich karantén, lockdownov a homeoffice je dôvodov na negatívne myslenie, pesimizmus a depresie oveľa viac ako kedykoľvek predtým.


Podľa informácií poisťovne Union sa za posledný rok na Slovensku zvýšil počet úzkostných porúch trojnásobne. Narastá predovšetkým počet pacientov z mladších vekových kategórií – mladých dospelých, študentov, ale aj detí. Na psychickom zdraví sa podpisuje obdobie, ktoré trávime zatvorení medzi štyrmi stenami, prakticky bez spoločenského života. Zmenil sa spôsob práce i výučby, čo tiež vyvoláva u mnohých nadmerný stres.


Úzkosť je v psychológii v širšom zmysle emocionálny stav, vyznačujúci sa napätím, nervozitou, vnútorným nepokojom a obavou pred budúcnosťou. Typické príznaky úzkostných porúch majú psychický charakter. Napr. strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou. Ako aj telesné prejavy: závraty, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, únava a vyčerpanosť, návaly tepla alebo zimy, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravčenia, tŕpnutia, či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela.

Tieto úzkostné poruchy sú spôsobené kombináciou biologických, psychologických a enviromentálnych faktorov. Zdá sa, že niektorí ľudia majú na ne genetickú predispozíciu. V akútnych prípadoch sa pristupuje k liečbe kombináciou medikamentóznou a psychoterapeutickou formou.



Nás však zaujala štúdia vedená výskumníkmi z univerzity v Göteborgu publikovaná v časopise Journal of Affective disorders.


https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0165032721010739?via%3Dihub


Ukazuje, že mierne náročné aj náročné cvičenie zmierňuje symptómy úzkosti, dokonca aj keď je porucha chronická.


Z primárnej zdravotnej starostlivosti vo Švédsku vybrali 286 pacientov. Priemerný vek bol 39 rokov a 70% tvorili ženy. Polovica pacientov žila s úzkosťou najmenej desať rokov. Intervencia trvala 12 týždňov.


Účastníci boli náhodne pridelení do jedného z dvoch skupinových cvičebných programov so zameraním na tréning v miernej intenzite a vysokej intenzite. Tretia, kontrolná skupina bola bez cvičenia.


Obe liečebné skupiny mali 60-minútové tréningy trikrát týždenne pod vedením pohybového špecialistu. Tréningy zahŕňali kardio (aeróbny) aj silový tréning. Po zahriatí nasledoval kruhový tréning okolo 12 stanovíšť po dobu 45 minút a tréningy sa skončili uvoľnením a strečingom.


Členovia skupiny, ktorí cvičili na miernej úrovni, mali dosiahnuť približne 60 percent svojej maximálnej srdcovej frekvencie – stupeň námahy hodnotený ako ľahký alebo stredný. V skupine, ktorá trénovala intenzívnejšie, bolo cieľom dosiahnuť 75 percent maximálnej tepovej frekvencie, pričom tento stupeň námahy bol vnímaný ako vysoký.


Úrovne boli pravidelne overované pomocou Borgovej stupnice (hodnotiacej stupnice pre vnímanú fyzickú námahu) a potvrdené monitormi srdcovej frekvencie.


Dosiahnuté výsledky boli veľmi povzbudzujúce, pretože to bola pomerne rozsiahla štúdia počtom účastníkov.


V oboch liečebných skupinách sa v porovnaní s kontrolnou skupinou pozorovalo významné zníženie úzkosti od začiatku programu až po obdobie po liečbe. Liečebný účinok cvičenia bol podobný pri symptómoch depresie.


Súčasnú štúdiu viedla Maria Åberg, docentka na Sahlgrenska Academy na univerzite v Göteborgu, špecialistka na všeobecné lekárstvo v organizácii primárnej zdravotnej starostlivosti v regióne Västra Götaland.


"Lekári v primárnej starostlivosti potrebujú liečbu, ktorá je individualizovaná, má málo vedľajších účinkov a ľahko sa predpisuje. Model zahŕňajúci 12 týždňov fyzického tréningu bez ohľadu na intenzitu predstavuje účinnú liečbu, ktorá by mala byť v primárnej zdravotnej starostlivosti pre ľudí s problémami s úzkosťou sprístupnená častejšie hovorí Åberg.


Záver štúdie nám pripomínajú naše skúsenosti s klientami.


Jedna z dôležitých zložiek, ktorá mohla tiež vplývať na zlepšenia stavu účastníkov štúdie, je jeden nesmierne dôležitý fenomén.


Sociálna účasť v skupinovom kontexte s podporou pohybového špecialistu môže byť sama osebe terapeutická. Pravidelné sedenia ako také, môžu byť jedným z vysvetlení zníženia symptómov. Takmer tretina účastníkov tejto štúdie bola na PNke a pravidelné stretnutia s ostatnými mali na túto skupinu pravdepodobne priaznivý vplyv,” dodávajú autori štúdie.


Spojenie klientov v komunite je aj jednou z hodnôt WELLCO. Odborná pomoc s podporou v skupine je veľmi dôležitý faktor. Písali sme o ňom aj v článku Ako si poradiť s lenivosťou - tipy od našich úspešných klientov.


Pevne veríme, že podobné a hlbšie štúdie potvrdia dôležitosť pohybu pre ľudí s psychickými problémami a pomôžu im tým jednoduchým liekom – cvičením!

15 zobrazení

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše