Štúdia potvrdzuje, že sa oplatí investovať do pohybového režimu predtým, než začneš s úpravou stravovacích návykov.
V hlave sa nám vynárajú myšlienky: "Cítim, že potrebujem detox po rodinných oslavách. Musím ísť vybehať ten nedeľný cheesecake. Dnes si dám extra kardio, lebo večer idem na pivo a rebierka." Pozeráme na dezert pred sebou a bojujeme s vlastnou voľou...a...niekedy odoláme....alebo aj neodoláme🙃.
Či už sa rozhoduješ o tom, či začať nejakú diétu, zmeniť stravovacie návyky alebo ako nastaviť zdravší režim jedenia, často bojuješ s tzv. „silnou vôľou, resp. sebadisciplínou“.
Môže to však byť oveľa ľahšie.
V jednej štúdii, ktorá bola zverejnená v Medzinárodnom časopise Obezita (https://www.nature.com/articles/s41366-018-0299-3), vedci pracovali s 2 680 dospievajúcimi, ktorí pravidelne necvičili alebo nedržali diétu.
Výskumníci zistili, že po niekoľkotýždňovom cvičení si, predtým sedaví účastníci štúdie, s väčšou pravdepodobnosťou vybrali zdravšie jedlá, napr. chudé mäso, ovocie a zeleninu, zatiaľ čo po vyprážaných jedlách, limonádach a ďalších nezdravých jedál siahli menej často. Nemuseli teda podstupovať žiadne drastické diéty s malým efektom.
Jedinou vecou, ktorú zaradili do života, bol pravidelný pohybový režim.
Účastníci, ktorí na začiatku štúdie uviedli, že cvičia menej ako 30 minút týždenne, začali 30-minútové aeróbne tréningy trikrát týždenne počas 15 týždňov s pokynmi, aby nijako významne nemenili svoje stravovacie návyky. Cvičenie pozostávalo z 30 minút aeróbneho cvičenia pri 65 - 85 percentách maximálnej srdcovej frekvencie, konkrétnej pre daný vek a pohlavie, spolu s 5-minútovou rozcvičkou a 5-minútovým ukľudnením. Účastníci mali na sebe monitory srdcového rytmu a mohli si vybrať z rôznych druhov cvičení, napríklad na stacionárnych bicykloch, bežeckých pásoch alebo eliptických strojoch.
Napriek tomu, že účastníci dostali pokyn, aby nijako významne nemenili svoje stravovacie návyky, aj tak sa to stalo. Aj keď táto štúdia neskúmala mechanizmus, ktorý stojí za zmenami, predchádzajúci výskum u zvierat zistil, že mierne cvičenie môže znížiť preferenciu potravín s vysokým obsahom tuku, zmenami hladín dopamínu.
Niekoľko štúdií tiež preukázalo vzťah medzi intenzitou cvičenia a množstvom hormónov regulujúcich chuť do jedla v tele.
"Proces fyzickej aktivity môže mať vplyv na stravovacie správanie," uviedla Molly Bray, zodpovedná autorka príspevku a predsedníčka oddelenia výživových vied UT Austin a členka pediatrickej fakulty na lekárskej fakulte Dell.
"Jedným z dôvodov, prečo musíme podporovať cvičenie, sú zdravé návyky, ktoré si dokážeme vytvoriť aj v iných oblastiach. Táto kombinácia je veľmi silná."
"Mnoho ľudí v štúdii si neuvedomovalo, že majú v sebe tohto aktívneho a zdravého ducha. Niektorí z nich si mysleli, že ich hmotnosť a veľkosť tela je niečo, čo k nim patrí, je to ich prirodzené bytie. Pre mnohých z týchto mladých ľudí to bolo po prvýkrát v živote, že si sami vyberali, čo budú jesť a kedy budú cvičiť.“ uviedla Bray.
V našej praxi je veľmi bežné, že klienti, ktorí z rôznych dôvodov musia prerušiť ich tréningový program, automaticky znížia aj kvalitu stravovacích návykov.
Jeden klient to popísal takto: „Moja myseľ je dobre nastavená, keď mám svoj pracovný, rodinný a cvičebný režim. Akonáhle som mal výpadky, nedával som si taký pozor na to, čo jem a hneď sa začali kilečká nabaľovať.
Teraz, keď som opäť v programe, cítim, že mám väčšiu kontrolu nad svojimi stravovacími návykmi, čo mi pomáha udržiavať si zdravú hmotnosť.“
Comments